pondelok 24. augusta 2015

Letná výzva: Dip - a čo k nemu?


Viete, čo na tejto letnej výzve milujem? Dni, keď dostaneme za úlohu niečo, čo mi vôbec ale vôbec nesedí... S určitým sebazaprením a niekedy aj miernou nechuťou nakoniec pripravím čosi, čo som ešte nikdy nerobila a ani od toho nemám veľké očakávania. A potom, keď ochutnám, poviem si: "Mňam! Toto musím robievať častejšie!"


Dnes to bolo podobné. Mali sme za úlohu pripraviť nejaký dip, ktorý sme ešte nerobili. Nuž, tá druhá časť - "ktorý sme ešte nikdy nerobili" - bude jednoduchá, nerobila som ešte žiaden "DIP". Ani poriadne neviem, čo to je... Dobre, viem - dip je zvláštny názov pre omáčku, do ktorej sa "niečo" namáča. Asi nebude problém vygoogliť si nejaký recept, alebo aj vymyslieť, nemalo by to byť ťažké.

Ale - zrejme aj pod vplyvom peľov ambrózie, ktoré teraz zamestnávajú celý môj organizmus (tuším vrátane mozgu) - mi trvalo takmer celý deň, kým som sa rozhodla, ČO budem do toho môjho dipu namáčať. A tu je výsledok:



Omáčku som chcela robiť podľa receptu na "Cuketovú raitu", ktorý mi počas leta pristál v e-mailovej schránke vrámci e-mailového klubu Kuchařky pro dceru. (V krátkosti: zmiešame nastrúhanú mladú cuketu s hustým gréckym jogurtom v pomere 1:1 zľahka osolíme a primiešame šifonádu z mätových lístkov - lístky mäty nakrájané na tenulinké pásiky.) Keďže som nezohnala dostatočne mladú cuketu, do omáčky som nastrúhala radšej šalátovú uhorku. Ale po ochutnaní som mala pocit, že tomu bude niečo chýbať - uhorka si pýtala viac soli a asi aj cesnak (alebo/a bazalku). Aspoň sa mi tak videlo.

Naopak, "samosové krekry", ktoré sme do tohto dipu namáčali, neboli nijako ochutené. Inšpirovala som sa cestom na samosy - v tomto článku. Jednoducho som zamiesila múku, soľ, trochu oleja a vody (vymiesiť, nechať postáť).  Potom som cesto vyvaľkala na tenko a bez náplne pokrájala rádielkom na kosoštvorce vhodnej veľkosti. Nedávala som do cesta nič na zväčšenie objemu (žiadne droždie, ani prášok do pečiva) a predsa po vložení do rozpáleného oleja krekry krásne napuchli ako nejaké pampúšiky.

Chutilo mi to veľmi. Aj mojej mame, ktorá ochutnávala s nami. Chlapom tiež chutilo, i keď myšlienka keksíkov namáčaných v zeleninovom dipe ich až tak neoslovila (no chlapi - im treba dať radšej kus chleba s klobásou a budú spokojní. ;-) ). Ale posedeli sme si spolu a užili sme si zase jednu peknú rodinnú chvíľku.

A som si istá, že už nikdy nebudem musieť blúdiť nešťastná po dome, ak budem mať chuť na "niečo" chrumkavé, múčne, ale nie sladké. Samosové pampúšiky sú hotové za pol hodinu a veeeľmi chutné. Dovolím si tvrdiť, že sú lepšie (a zdravšie) ako krekry z obchodu!

Zlákala som vás? Skúsite si aj vy upiecť "samosové" krekry? Alebo celé samosy podľa Florentýninho receptu? Či máte svoje obľúbené domáce keksíky, chrumky, a iné dobroty, ktoré si s obľubou namáčate do dipu? Podelíte sa aj s nami?

Dobrú chuť. A dovidenia zajtra!
Letitia.


2 komentáre:

  1. teeeda, s tymi samosami si ma navnadila :) ja mam pred podobnymi mucnymi jedlami ktore som este pred tym nikdy nerobila riadny respekt, ale pisem si ich do svojho septembroveho zoznamu jedal ktore by som chcela pripravit :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som mala rešpekt hlavne pred plnkou... a toho som sa tuším dnes ešte nezbavila. Nabudúce už to dám komplet! :D
      A tiež som si nevedela predstaviť, či to nebude moc mastné, keď sa vyprážajú v oleji. Ale nie, dobré to bolo. :)

      Odstrániť

Zanechajte mi, prosím, pár milých slov. Určite ma potešia. Radostný deň!