Lehce slaná karamelová omáčka

.

Tento článok som chcela napísať už veľmi veľmi dávno. Hneď ako som omáčku pripravila a prežívala nadšenie z nej. Bola úžasná!

No pri príprave som si užila aj horúce chvíľky. Nie, nepopálila som sa. Ale boli momenty, keď som bola presvedčená, že jediným výsledkom môjho snaženia bude kopa práce pri čistení pripálených zbytkov z použitého riadu.

Karamelky ako bonus

Metlička zanovito hromadila nerozpustené časti cukru / karamelu

Nasypeme cukor do väčšieho hrnca, zohrievame, kým sa roztopí a začne karamelizovať. Keď je karamel už takmer hotový, vmiešame doň maslo a smotanu a už odstavené miešame kým sa všetko nespojí. Nakoniec ochutíme soľou...

Nuž:

Keď som cukor v hrnci nechala rozpúšťať, neprezieravo som ho začala miešať hneď od začiatku. Navyše mám veľmi hustú "špirálovú" metličku, ktorá zanovito naberala nerozpustené kúsky cukru a hromadila ich vo svojich útrobách. Nečudo, že sa hrudky odmietali rozpustiť, zatiaľ čo iné časti cukru hneď ochotne karamelizovali. Dúfajúc, že sa nakoniec všetko rozpustí, som sa pokúšala miešať obsah hrnca tu metličkou, tu vareškou...  až do chvíle, keď som (podľa vône) usúdila, že ďalšie prihrievanie by viedlo už len k uhlíkom na dne hrnca. Hrniec som teda odstavila a pokúšala sa vmiešať maslo a smotanu.

A znovu tá istá chyba - pokúsila som sa použiť metličku plnú karamelových hrudiek - nie, nie, nie! Nakoniec vareška zachránila čo sa dalo a ja som s malou dušičkou nalievala cez sitko do pohárika masu, ktorá mi vznikla.

Nedávala som tomu veľké šance. No po vychladnutí som nabrala odvahu, nabrala trochu karamelovo-sfarbenej hmoty na lyžičku a ochutnala. - "MŇAM!" - bolo bo výborné! Trocha soli, ktorú som v tom zhone nestihla pridať by naozaj omáčku pozdvihla ešte o úroveň (či dve?) vyššie, ale aj tak som si na nej pochutnávala ešte dlho - a často! - až kým sa celý pohárik neminul.

Dávam si ho naozaj na všetko. Na sladko i na slano. Na zmrzlinu, na ovocie, na nedeľný zákusok, na raňajkovú kašu, do jogurtu, na palacinky... dokonca na chlieb - opečený na sucho (s cesnakom), alebo opečený vo vajíčku (To fakt?! So sladkou omáčkou?! Áno, a je to veľmi dobré!) Alebo len tak - troška karamelu na lyžičke, aby som zistila, "či je ešte stále tak dobrý" (Snídaně u Florenýny, s. 33).

Uvidíme, kedy si túto dobrotu pripravím nabudúce. Je tak dobrá, že by som sa do toho pustila najrakšej hneď. Ale viem, že je tak dobrá, že by som ju určite veľmi rýchlo zjedla - a predsa, lepšie sa odoláva sladkostiam, keď v dome podobné lákadlá nie sú!

Míňa sa!

Dobrú chuť aj vám. A radostný deň!